História

História školy ovplyvnená dejinami

História školy sa začala písať v nedeľu 21. septembra 1919, kedy sa na námestí pred župným domom konal slávnostný akt otvorenia troch tried pre školský rok 1919/1920 pod názvom Československé štátne reálne gymnázium Hviezdoslavovo. Zhromaždeným profesorom, žiakom, rodičom a širokej oravskej verejnosti sa prihovoril aj P. O. Hviezdoslav básňou vytvorenou pre túto príležitosť. Niekoľkoročné úsilie o zriadenie gymnázia pokračovalo bojom o zachovanie jeho existencie. Škola dlhé roky zápasila s nedostatkom priestorov a snahami o zrušenie. Vystriedalo sa niekoľko foriem štúdia, od nižšieho gymnázia k vyššiemu osemročnému, cez jedenásť (1953) a neskôr dvanásťročnú (1959) strednú školu, štvorročnú strednú všeobecnovzdelávaciu školu (1960), aby nakoniec 1.9.1970 získala svoje terajšie pomenovanie Gymnázium Pavla Országha Hviezdoslava. V roku 1993 bolo popri štvorročnom gymnáziu obnovené osemročné gymnázium so zameraním na cudzie jazyky a 1.9.2017 bolo otvorené päťročné bilingválne gymnázium s druhým vyučovacím jazykom anglickým.

Sto rokov života školy sa odohrávalo na pozadí turbulentných historických udalostí a spoločenských zmien, ktoré výrazne zasiahli do jej histórie. V období Slovenského štátu sa aktivizovali študenti a organizovali protesty proti vojne a fašizmu rôznymi letákovými akciami. Po prepadnutí Poľska Nemeckom na začiatku druhej svetovej vojny na školu prišli niekoľkí poľskí študenti a následné udalosti spôsobili neskorší začiatok vyučovania. Boli to práve profesori gymnázia, ktorí počas SNP zorganizovali Oravský národný výbor a ozbrojený odboj proti fašizmu na Orave (Lettrich, Cvinček, Čaplovič, Halaša), pričom niektorých za protifašistickú činnosť odviedlo gestapo. K profesorom sa pridali mnohí študenti, štyria študenti boli odvedení do koncentračných táborov a Alžbeta Csillaghyová dokonca obetovala svoj život. Na jej počesť sa od roku 1974 organizoval športový „Memoriál Alžbety Csillyghyovej“ v ľahkej atletike za účasti škôl nášho okresu a školských družstiev z okresov Turčiansky Martin a Liptovský Mikuláš. Aj v kronike mesta Dolný Kubín z roku 1976 nájdeme záznam o význame tohto podujatia:

„Toto športovo–spoločenské podujatie zahrňuje v sebe niekoľko vážnych politických úloh, ktoré neobišiel ani XV. zjazd KSČ: učiť mládež poznávať revolučné dejiny našej robotníckej triedy, význam Slovenského národného povstania pre tieto dejiny, význam SNP v dejinách našich národov a najmä Slovákov, branná príprava mládeže z troch okresov, ktoré sa nesie v znamení úcty k padlým účastníkom Povstania, konkrétne Alžbety Csillaghyovej, bývalej žiačky Gymnázia P.O. Hviezdoslava. Ide o podujatie, ktoré v budúcnosti prekročí hranice zúčastnených okresov a stane sa celoslovenskou záležitosťou.“

Nasledovalo obdobie budovania socializmu s heslom „Sovietska škola náš vzor“, čo okrem iného znamenalo aj bytové prehliadky vo večerných hodinách na zachytenie škodlivej literatúry a protištátnych letákov, vylúčenie zo školy, ak žiak prejavil svoje náboženské presvedčenie, prísne disciplinárne opatrenia, ako zníženie známky zo správania, ak vo večerných hodinách žiak navštevoval reštaurácie alebo za mravnostný priestupok. V revolučnom roku 1989 sa profesori i študenti aktívne zapojili do demonštrácií na námestí a generálneho štrajku. Profesor O. Markovič mal  prejav pri demonštrácii na námestí a spolu s prof. F.Kramerom sa zaslúžil o založenie Oravského učiteľského fóra.

História školy sa však spája aj s tradičnými študentskými aktivitami. Už v roku 1933 študenti založili Samovzdelávací krúžok Andreja Radlinského, ktorého poslaním bolo sebavzdelávanie a pestovanie spoločenského života, v roku 1936 bol na škole zavedený školský rozhlas, rozvíjala sa sokolská telovýchova, ochotnícke divadelníctvo, spevokoly, organizovali sa tradičné študentské plesy a divadelné predstavenia, príležitostné verejné akadémie a výstavy maliarskeho umenia. V rokoch 1977-1982 fungovalo mimoriadne úspešné divadielko malých javiskových foriem DIS pod vedením prof. Ota Markoviča, s ktorým študenti absolvovali turné po Československu a ZSSR. V sedemdesiatych rokoch bol medzi študentmi obľúbený Gama klub, ktorý pripravoval posedenia pri čaji, hudbe a spoločenských hrách. V školskom roku 1979/1980 vznikol literárny a recitačný krúžok, v školskom roku 1987/1988 divadielko poézie. V roku 1980 začal vychádzať školský časopis Mladosť pod vedením prof. J. Medveckého, ktorého príchod na školu znamenal zároveň začiatok vyučovania anglického jazyka na škole.

Vyučovacie predmety prešli dlhým vývojom. Po založení gymnázia mali študenti povinný slovenský jazyk, ktorý vyučoval profesor českej národnosti Ján Zajíček, neskôr „československý jazyk“, latinský jazyk, francúzsky jazyk, krasopis, kreslenie, matematiku, zemepis, prírodopis, chémiu, dejepis, telesnú výchovu, náboženstvo evanjelické (25 žiakov), katolícke (34 žiakov) a židovské (6 žiakov),a nemecký jazyk a spev ako nepovinné predmety. Prvé maturitné skúšky v roku 1923 vykonali prví abiturienti zo slovenčiny, latinčiny, francúzštiny, vlastivedy a matematiky. Od roku 1960 gymnázium fungovalo ako Stredná všeobecnovzdelávacia škola orientovaná na základy hutníckej výroby s praxou (v spolupráci s podnikom Kovohuty Istebné), elektrotechnickej výroby (SEZ Dolný Kubín) a strojárenskej výroby (ZVL Mokraď).

Od roku 1970 do školského roku 1977/78 bolo možné študovať v humanitnej a prírodovednej vetve. Od školského roku 1978/79 bola otvorená len prírodovedná vetva s odbornými predmetmi ako základy stavebníctva a základy elektrotechniky, ku ktorým neskôr pribudol predmet hutníctvo. Od 1.9.1986 sa na škole začala vyučovať informatika a výpočtová technika, čím sa ešte podčiarkol polytechnický charakter školy.

S otvorením 8-ročného gymnázia v roku 1993 sa posilnilo vyučovanie cudzích jazykov, pričom po reforme v roku 2008 boli prvému aj druhému cudziemu jazyku pridelené disponibilné hodiny v školskom vzdelávacom programe aj na 4-ročnom gymnáziu. Pre väčšinu žiakov je prvým cudzím jazykom anglický, ako druhý cudzí jazyk si študenti môžu vybrať medzi anglickým, francúzskym, nemeckým a ruským. V minulosti sa vyučovanie cudzích jazykov opieralo aj o družobné styky, ktoré škola udržiavala. Od roku 1949 sa rozvíjala družba s královodvorským gymnáziom, ktoré bolo pomenované na Hviezdoslavovo gymnázium vo Dvore Králové. V 70-tych rokoch sa rozvíjali družobné styky so SVŠ v Sokole v západných Čechách, strednou školou v Düseldorfe v NDR, Gymnáziom P. O. Hviezdoslava v Miškolci, VUT Brno alebo strednou školou v Dörnfelde v NDR.

Záznamy v kronike dokumentujú návštevy významných osobností, medzi ktorými je hodné spomenúť návštevu M. Kukučína 18.10. 1922 po jeho návrate na Oravu, návštevu známeho sovietskeho partizánskeho veliteľa Tichonova 19.9.1967 a majora Lucenka zo ZSSR 1.9.1969, návštevy veľvyslancov (francúzsky Georges Vaugier 1999, americký Ronald Weiser 2002, nemecký Axel Hartmann 2013),  zahraničné delegácie z NDR v roku 1983 a z Mongolska v roku 2014. Školu niekoľkokrát navštívili viacerí ministri (minister školstva Juraj Buša 1979, ministerka školstva Eva Slavkovská 1998 a Martina Lubyová 2018, minister spravodlivosti Daniel Lipšic 2004), komisár EÚ Ján Figeľ (2006), ako aj predsedovia vlády Mikuláš Dzurinda (2006), Iveta Radičová (2010), Róbert Fico (2012) a Eduard Heger (2022).